Banner
Náš výnimočne umelecky nadaný víťaz Tomáš

Tomáš Jakubjak, študent 3. ročníka odboru mechanik mechatronik, má v sebe zručnosť nielen na vybraný študijný odbor. Skrýva v sebe nesmierne talentovanú umeleckú dušu, citlivé srdce a výnimočný dar slova. Píše vlastnú tvorbu, v textoch sa odráža jemnosť jeho umeleckého cítenia a v metaforách vyjadruje svoje pocity a myšlienky. Úžasne a dojímavo vie nadchnúť všetkých umelecky mysliacich a cítiacich ľudí. Rovnako zapôsobil na porotu celoslovenskej literárnej súťaže v písaní vlastnej tvorby Paulínyho Turiec, kde v druhej kategórii poézie žiakov stredných škôl získal krásne prvé miesto. Srdečne mu blahoželáme, ďakujeme za reprezentáciu školy a prajeme mu veľa tvorivých nápadov na ďalšiu tvorbu.

Tomášove víťazné básne dokazujú, že je skutočným básnikom srdca:


 


Vezmi si a nevracaj


Zober si to

Ber si bez pýtania a výrazu viny na tvári

Ty to smieš

Tak to zober preč


Vezmi si moje spomienky a rozbi ich svojou prítomnosťou

ako sa vlny rozbíjajú o skalnaté útesy

Vezmi si moju lásku a hraj sa s ňou ako dieťa v piesku uprostred pláže

Vezmi si moje ruky a dovoľ im precestovať tvoje telo tak akoby to bolo naposledy

Vezmi si moje pocity a spáľ ich v  jagavom ohni tvojho vnímania

Vezmi si to pre seba a ukry niekde predo mnou

Vezmi si môj svet

Aj keď nebol stvorený pre teba

Aj keď môžeš mať viac

Vezmi si moje slová a napíš mi ich v podobe listov

ktoré v jeseni opadnú a na jar sa opäť vrátia v inom

Nepoznanom


Vezmi si a nič mi nevracaj


Tak ber!


Prvý raz po stýkrát


Zober ma za ruku a pozri mi do očí tak

ako to vieš len ty


Ty vieš že nemám kam ísť

Deficit mojich pocitov z tohto sveta obraciaš proti mne

Horúce dlane topia každú námrazu a pritom vonku je plus

Na všetok ruch si beriem teba ako paralen proti migréne


Miluješ svoj moment

Je len tvoj a ty opäť vyhrávaš


Kam chceš tentokrát ísť?

Nikdy som sa tak bezvýznamne nepýtal


Ja sám sa strácam v tom čo pri mne nachádzaš

Spleť chodieb v mojom srdci a vysoké hradby v mojej mysli

pre teba v ten moment prestávajú existovať


Moment kedy to nedokážeš zastaviť

ti vyčarí úsmev na tvári tak

ako jar prebudí divé ruže na lúke spomienok

Nekričím – zastav –

Nepúšťam si ťa ďalej

Nežiadam sa zabudnúť


Poďme ďalej láska

Je jedno kam

Stále to prežívame rýchlo a strmhlav


Ty to však vieš tak

ako keď odliv nahrádza príliv


Skús to tak akoby to bolo stále prvý raz po stýkrát


Skúsme to!

Viac na: https://sospknazia.edupage.org/news/#news-1343

 

Nástenka


ZAkraj

Potvrdenie o návšteve

Ponuka nájmu

Ochrana os. údajov



Kontakt

Užitočné linky

Učitelia login




© 2010 Stredná odborná škola polytechnická, Dolný Kubín-Kňažia, Jelšavská 404/1, 026 01 Dolný Kubín-Kňažia  |  Webdesign: WebLab  |  Enimo